
_________________________

Lúče slnka si znova našli cestu cez malé špinavé okienko do mojej izby. Sedela som na posteli a vnímala som každú smietku prachu, všetky kroky za dverami a moje srdce, ktoré splašene bilo.
Keď ma zavreli do cvokárne moje zmysli akoby sa prehĺbili. Alebo som si to len namýšľala keďže som tu nemala čo robiť.
Navštevovala ma len moja kamarátka. Ale ako si založila rodinu, akoby na mňa zabudla.
Keď ma zavreli do cvokárne moje zmysli akoby sa prehĺbili. Alebo som si to len namýšľala keďže som tu nemala čo robiť.
Navštevovala ma len moja kamarátka. Ale ako si založila rodinu, akoby na mňa zabudla.

Teraz som len čakala na sestričku, ktorá mi mala doniesť potvrdenie, že ma konečne púšťajú preč. Tešila som sa, že budem konečne voľná. Znova budem môcť naplno vychutnať život. Moje myšlienky však pretrhlo klopanie na dvere. "Ďalej," ozvala som sa. Dvere sa otvorili a dnu vošla sestrička. V rukách držala malé nádoby. "Pán doktor vám potvrdil povolenie. Môžete ísť domov. Mám tu pre vás ešte nejaké lieky keď budete mať depresie."

Zobrala som lieky a strčila som ich do kabelky, ktorá bola poloprázdna. Nemala som tu skoro žiadne veci. "A ešte niečo. Máte sa kam vrátiť?" Chvíľu som premýšľala ako najlepšie zaklamem. "Moja kamarátka ma k sebe vezme." Dosť nepresvedčivé. Ja by som si to najprv overila. No sestrička mi asi verila. Otvorila dvere a rukou ukázala von. "Už idem," odpovedala som a ešte raz som sa poobzerala po izbe.

Vonku pražilo slnko. Muselo byť leto.
Ani neviem koľko rokov ubehlo odvtedy čo som naposledy videla slnko. Naposledy čo som dýchala ten skazený mestský vzduch. Bola som taká šťastná až som poskočila a zapískala. Kráčala som po mestských uliciach a dívala som sa do výkladov. Vôňa z reštaurácii ma opantávala. No nemám peniaze. Takže jedlo musí počkať.
Bol tu však ešte jeden problém. Nemám kam ísť.
Veru, moju kamarátku som nechcela obťažovať.
Ani neviem koľko rokov ubehlo odvtedy čo som naposledy videla slnko. Naposledy čo som dýchala ten skazený mestský vzduch. Bola som taká šťastná až som poskočila a zapískala. Kráčala som po mestských uliciach a dívala som sa do výkladov. Vôňa z reštaurácii ma opantávala. No nemám peniaze. Takže jedlo musí počkať.
Bol tu však ešte jeden problém. Nemám kam ísť.
Veru, moju kamarátku som nechcela obťažovať.

A nemám ani peniaze. Taká smola sa snáď môže stať iba mne. Prechádzala som hotely to v každom sa platilo raz toľko ako som si myslela. A byty na podnájom boli obsadené. Začalo pršať. "Super. Som hladná, mokrá a nemám peniaze." Nakoniec som zašla do jednej ulice. Bola tmavá a páchla alkoholom. Nikto tu nebol.

Zložila som si kabelku a sadla. Je to lepšie ako nič. Aspoň nie som na daždi. Pomaly som zatvárala oči. Bola som unavená a ani som nevnímala ako ma niekto zdvihol zo zeme. Posledné čo som si všimla boli vankúše a teplá deka, ktorá ma zakryla.
Pokračovanie nabudúce
________________________________
____________________________________










1. Vravela som, že sa mi pozdáva ten dej
Prvý diel je naozaj super, krásne nafotený, prekrásne kulisy O.O Jediné, čo by som vytkla sú občasné gramatické chybičky (čiarky a písanie i/y, ale na pravopis teraz kašlime
)