
V PREDCHADZAJÚCOM DIELI

Otvorila som dvere. Pohľad mi padol na útulnú izbietku. Bola tam
veľká posteľ, ktorú pravdepodobne nechala doviesť starká.
No zaskočili ma tie hračky. Hračky, ktoré som mala kedysi pri
starkej. Táto izba mi dala veľa spomienok.
Kufor som položila na posteľ a začala som si vybaľovať veci. No zrazu
som narazila na tvrdý okraj nejakého predmetu...
_________________________

Zahrabla som rukou hlbšie do kufra a predmet vytiahla. Vyrazilo mi dych. Bola to moja fotka s Davidom. Ako sa sem dostala? pomyslela som si. Asi som ju nechtiac zbalila s ostatnými vecami. Dlho som sa pozerala na fotku a až potom som si uvedomila, že ma čaká starká tak som fotku položila na stolík pri mojej posteli a išla som si prezrieť dom.

Všetko čo som si pamätala sa tu nezmenilo. Na poličkách s knihami bola kopa prachu, že by sa v ňom aj plávať dalo. Šaty v koši tvorili už peknú kôpku, ktorá nebola vypratá. Steny boli zošúchané a obrazy mali obdraté rámy. Všetko pôsobilo tak staro. Keď som vyšla von všimla som si, že trávnik je úhľadne pokosený, kry obstrihané a záhradná lavička nanovo natretá. Starká mala prírodu rada a preto sa aj o ňu starala. Všetko ostatné nechala na neskôr alebo vôbec.

Z domu som začula starkyn hlas. Bol už čas večere. V kuchyni to krásne voňalo. Ak starká niečo varí dá do toho celé srdce a pripraví úžasné jedlo. Ak s niečím experimentuje vždy sa jej to vydarí. Večera prebiehala veľmi mĺkvo. Ja som nevedela ako mám rozhovor začať tak som len jedla. Po chvíli sa starká spýtala: "Ako dlho tu plánuješ ostať?" Ja som len mykla plecami a odpovedala: "Ak ti tu prekážam tak môžem ísť domov." "Ale nie. Ako ti to prišlo na um? Ja som rada, že ťa tu mám. Len som chcela vedieť ako dlho tu ostaneš. Lebo ak dlho tak chcem zabezpečiť aby si sa mala dobre."

"No. Rozmýšľala som nad tým. A nechcem sa vracať domov. Zatiaľ." "No ak tu chceš ostať budem ťa musieť zapísať do školy." "Neboj sa starká. Ja to v škole zvládnem" povedala som a do konca večere som bola ticho. Premýšľala som. Nevedela som či sa mi tu bude páčiť. Ale chcem to aspoň skúsiť. Po večeri som pomohla starkej umyť riad lebo umývačku nemala. A ani práčku čo znamenalo, že som musela niektoré veci vyprať ručne. Nevadilo mi to, ale bola to zdĺhavá práca.

Keď som konečne všetko doupratovala vyšla som hore do mojej izby. Prezliekla som sa do pyžama a zvalila som sa do postele. K tomu všetkému začalo pršať a keďže som bola v podkrovnej izbe kvapky dažďa neustále bubnovali po streche. Ani neviem ako sa mi v tom hurhaji podarilo zaspať.

Keď som sa prebudila na mesto doľahla hmla. Otvorila som okno a čerstvý vzduch sa začal šíriť po izbe. Nechala som ho otvorené a pobrala som sa do kúpeľne. Vytiahla som si kefku a začala som si čistiť zuby. Učesala som si vlasy, umyla tvár. Ako každý deň.

Zbehla som do kuchyne no nikto tam nebol. Na stole bol papierik a na ňom:
,Viktória, išla som do mesta. Na stole máš pripravené jedlo. Vrátim sa čoskoro´
Zobrala som si jedlo a začala jesť. Keď som dojedla poupratovala som a vybrala som sa von. Chcela som vidieť okolie. Krásna zelená farba trávy mi dodala úsmev na tvári. Konečne som sa prestala trápiť nad tým všetkým.
Sadla som si na lavičku a vychutnávala si slnko. Nechcela som na nič myslieť. Chcela som zabudnúť. A aspoň na pár minút sa mi to podarilo.

Neviem ako dlho som mohla byť von. Na lavičke som strávila niekoľko hodín a nič som nevnímala. Až potom keď som sa spamätala videla som, že je tma. Pozrela som sa na hodiny. "Sedem. Starká ma určite hľadá." Rozbehla som a zabáčala som ulicami. Mohla som len dúfať, že starká nezavolala políciu alebo FBI aby ma našla. Prišla som k domu celá zadychčaná a starká stála s telefónom v ruke. Takže som nebola ďaleko od pravdy.

"Kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála? Žiaden odkaz kde budeš. Nič" rozčuľovala sa starká. Pocítila som príval ľútosti. Nechcela som aby sa o mňa starká bála. A vôbec som jej nechcela robiť starosti. "No ja som bola len tu za rohom na ihrisku. Neboj nestratila by som sa." Vošla som do domu. Sadla som si na pohovku a zapla televízor. Ani som ho nevnímala preto som si nevšimla, že je čiernobiely a nejde tam ani jedna známa stanica.

Starká si prisadla ku mne a zrazu povedala: "Vieš. Keď ťa tu tvoja mama nechala povedala som jej aby sa netrápila. povedala som jej, že sa o teba postarám. Ja viem, že nie si malé dieťa, ale keby sa ti niečo stalo nesiem za teba zodpovednosť ja." "Ale starká čo by sa mi už len tu mohlo stať?" opýtala som sa neveriacky.
"To nemôžeš nikdy vedieť. A teraz k tomu čo som ti chcela povedať. Zajtra nastupuješ do novej školy. Priniesla som ti aj knihy." "Ďakujem." Starká sa pobrala do svojej izby a povedala mi, že ide spať. Keďže som ani ja nemala čo robiť išla som tiež. Ľahla som si a žalúdok mi nepríjemne skrútilo keď som si spomenula čo ma čaká zajtra.
"To nemôžeš nikdy vedieť. A teraz k tomu čo som ti chcela povedať. Zajtra nastupuješ do novej školy. Priniesla som ti aj knihy." "Ďakujem." Starká sa pobrala do svojej izby a povedala mi, že ide spať. Keďže som ani ja nemala čo robiť išla som tiež. Ľahla som si a žalúdok mi nepríjemne skrútilo keď som si spomenula čo ma čaká zajtra.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
____________________________________________________________________
____________________________________________________________________










Krásne
aj fotky sú veľmi pekné 